Nejeden z nás - a hlavne tí dospelí - si povedal : kdeže sú tie zlaté staré časy! A často spomíname na to, čo sa udialo dávno i v blízkej minulosti, spomíname na krásne, nezabudnuteľné zážitky, a aj na tie horšie. Každý z nás raz začínal, či už ako malé dieťa sa učil chodiť, rozprávať, potom škola, stredná, možno vysoká, práca, ... Aj IT boli niekedy dávno v začiatkoch. Aj keď, ja síce nejakú extra starú spomienku na prvé, "nadrozmerné" počítače nemám, ale do smrti nezabudnem, ako sa kedysi sedela u bratranca a s vyvalenými očami a obdivovala ten čudný stroj, kt. som videla pravdepodobne prvýkrát v živote. Nikdy nezabudnem, ako sme s bratrancom hodiny v kuse "drtili" Need for Speed II. SE na Windows 98 v režime Split screen, teda pre dvoch hráčov. Čo som sa ja naobdivovala MClaren F1 alebo Ferrari F50 v vtedy takmer 3D podobe. Aj keď, grafika to na tú doba bola vtedy slušná a ja doteraz niekedy hrávam s kamošmi túto hru, ale samozrejme, na Windows XP. (Ak by ste o hru mali záujem, stačí mi napísať na mailovú adresu, môžem ju uploadovať). Aj keď od vtedy už doba pokročila, sú tu všelijaké 3D hry s perfektnou grafikou, Windows 7, Linux Ubuntu, Fedora a ja neviem čo ešte, mám pocit, že dnes nám to už nie je také vzácne ako kedysi. Dnes sa už nedokážeme radovať z maličkostí. A ak dnes sa už nedokážeme naozaj radovať z maličkostí a berieme ich ako samozrejmosť, ako sa potom budume o pár rokov vedieť tešiť z veľkých vecí? Asi ich tiež budeme brať ako samozrejmosť... (Česť výnimkám!)